FRETILIN.Media

2010-2020: DECADE OF PEACE, STABILITY & DEVELOPMENT/DEKADA PAZ, ESTABILIDADE NO DEZENVOLVIMENTU

Media service of the FRETILIN party.
Servisu media partidu FRETILIN nian.

Contacts/contactus:

Deputadu Jose Teixeira
Tel. Mobile: +670 728 7080
Email: fretilin.media@gmail.com

Wednesday, May 30, 2012

LISTA KANDIDATURA PARTIDU FRETILIN ELEISAUN LEGISLATIVA 2012


LISTA KANDIDATURA PARTIDU FRETILIN
NEEBE HATAMA HO KOMISSAUN NASIONAL ELEISOENS
ELEISAUN LEGISLATIVA 2012

LISTA KANDIDATUS EFECTIVUS

1.                     Francisco Guterres “Lú-Olo”
2.                     Mari Bim Amude Alkatiri
3.                     Josefa Álvares Pereira Soares
4.                     Francisco Miranda Branco
5.                     Estanislau da C. Aleixo Maria da Silva
6.                     Ilda Maria da Conceição
7.                     Joaquim dos Santos
8.                     David Dias Ximenes
9.                     Aurora Ximenes
10.                   Antoninho Bianco
11.                   Aniceto Longuinhos Guterres Lopes
12.                   Florentina da Conceição Pereira Martins Smith
13.                   Osório Florindo da Conceição Costa
14.                   Eládio António Faculto de Jesus
15.                   Maria Angêlica Rangel da Cruz dos Reis
16.                   Inácio Freitas Moreira 
17.                   Manuel de Castro Pereira
18.                   Ana da Conceição Ribeiro
19.                   Aurélio Freitas Ribeiro
20.                   Manuel Gaspar Soares da Silva
21.                   Angêlica da Costa
22.                   António dos Santos “55”
23.                   Felisberto Monteiro Guterres
24.                   Anastácia da Costa S. Amaral
25.                   Leonel Marçal
26.                   Paulo Moniz Maia
27.                   Joaninha de Jesus
28.                   Fabião de Oliveira
29.                   Francisco de Andrade
30.                   Ana Paula Sequeira da Cruz Pina
31.                   Domingos Sávio Cabral Ribeiro
32.                   Luís Maria Ribeiro Freitas Lobato
33.                   Alda Baptista Barros
34.                   Sirilio da Costa Babo
35.                   Elizário Ferreira
36.                   Filomena de Jesus Gomes Patrício
37.                   Bernardo Lopes
38.                   José Agostinho Sequeira “Somoxo”
39.                   Verónica Abu Lelo Pereira
40.                   Rui Maria de Araújo
41.                   Abílio Quintão Pinto
42.                   Zulmira da Cruz Sarmento
43.                   Félix da Costa
44.                   José António Pereira
45.                   Mariquita Soares
46.                   Libert Soares
47.                   Manuel de Araújo Martins
48.                   Luísa da Costa 
49.                   Olívio Freitas
50.                   Dário Madeira
51.                   Aurora Assunção  S. Quintão
52.                   José da Costa Domingos
53.                   Simeão Ximenes
54.                   Lídia Norberta dos Santos Martins
55.                   Reinaldo da Silva Freitas
56.                   Eduardo Martins
57.                   Gisela Moniz
58.                   Duarte da Costa Ribeiro
59.                   Cipriano Ximenes
60.                   Maria Fátima Kalçona da Silva
61.                   João Florindo de Jesus
62.                   Constantino do Carmo Cardoso
63.                   Elsa Fernandes Oliveira
64.                   Silvino Adolfo Morais
65.                   Pedro da Silva



Suplente nian naran

1.                     Guilherme da Silva
2.                     João Pereira
3.                     Albertina da Luz H. dos Santos
4.                     Ponciano Barreto
5.                     Lourenço da Cruz
6.                     Hermínia Sarmento
7.                     Gregório N. Maria dos Santos
8.                     Marçal dos Santos de Carvalho
9.                     Joaninha Afonso Martins
10.                   Silvestre Soares de Sousa
11.                   António Araújo
12.                   Maria Canosa da Circunciasão Alves Soares
13.                   Januário Soares
14.                   Gastão Mendonça
15.                   Maria Genoveva da C. Martins
16.                   Ilídio dos Santos
17.                   Benjamin dos Santos Barreto
18.                   Maria Anabela Sávio
19.                   Jacob Belo
20.                   Odete Barreto Bonaparte
21.                   Marcelino Mendonça
22.                   Inácio Pinto
23.                   Paulina Rita da Cruz  Viegas
24.                   Juvêncio Pereira Gusmão
25.                   Guiomar Pereira de Carvalho
26.                   Fernando Carvalho de Araújo
27.                   Helena Martins Belo
28.                   Norberto Soares
29.                   Domingos da Costa
30.                   Joana da Costa
31.                   Júlio Norberto
32.                   Félix Maria de Oliveira
33.                   Maria Soraya da Silva
34.                   Antoninho Pires
35.                   Egídio Cárceres de Oliveira
36.                   Maria Lígia de Fátima
37.                   Luís Barreto
38.                   Caetano José Soares
39.                   Aurélia Pereira da Silva
40.                   Josefa da Costa
41.                   Jesuína do Rosário   
42.                   Rosela da Costa


Monday, May 28, 2012

FRETILIN konkorda ho PR foun dehan: "Imi la konta ho hau atu halo serimonia ba elite deit."




Jornal Timor Post

Segunda, 28 Maiu 2012

“TMR Muda Espasu Palasiu Presidente”

Prezidente da Republika Taur Matan Ruak (TMR) hatete sei muda espasu iha palsiu Prezidente nia oin atu nune’e povu hotu bele partisipa iha selebrasaun loron nasional nasaun nian.

Foin lalais ne’e, eis jeneral Taur Matan Ruak, hala’o ona enkontru ho Sekretariu Estadu Administrasaun Estatal hodi koalia kona ba oinsa prepara fatin ba festa nasaun nian, atu nune’e ba futuru povu sira bele partisipa maximu iha serimonia nasional ne’ebe hala’o iha palasiu prezidente.

“Konaba serimonia hau hateten, imi la konta ho hau atu halo serimonia ba elite deit, hau nia beckground oin seluk, hau lakohi hau nia povu hamriik iha didin lolon hafu husi baki kuak, hafu boot sira tur iha kadeira halo serimonia ne’ebe importante ba nasaun nian, nasaun ida ne’e ukun an tanba sira nia esforsu, sira nia sakrifisiu, dedikasaun mak estadu ida ne’e iha,” hateten Prezidenti TMR iha Palsiu Prezidente
Bairo Pite Dili (25/05).

Tanba ne’e, tuir planu iha tinan ida ne’e, TMR sei muda Jardim, garajen inklui uma sira ne’ebe harii tiha ona iha palasiu prezidensial nia oin hodi povu sir abele tama ba partisipa iha serimonia nasional.

Friday, May 18, 2012

BANCADA FRETILIN : MINISTERIU PUBLIKU TENKE INVESTIGA ANGARIASAUN FUNDUS CNRT NIAN




REPUBLICA DEMOCRATICA DE TIMOR LESTE­­­­
PARLAMENTO NACIONAL
BANCADA PARLAMENTAR DE FRETILIN


KONFERENSIA IMPRENSA

Ita hotuhotu rona ona informasaun barak kona ba angariasaun fundus bot husi Partidu CNRT nebe’e nia Presidente mos hanesan PM iha rai ida ne’e.  Ita hotuhotu rona no mos akompanha oinsa dollar amerikanu hahu oho ita nia demokrasia no manan influensia iha ita nia prosesu demokratiku iha kampanha eleisaun presidensial foin dadaun.

Nune’e maka ema balun deklara no ita tenke konkorda katak “money politik” ka “politika osan” hahu domina ona iha ita nia prosesu demokratiku.  Ami hanoin maluk Timor oan barak konkorda ho ami, ne’e dalan sala ona ba ita nia demokrasia, ne’e kontra espiritu nebe’e ita hahu luta ba ukun rasik a’an ida ne’e no kontra espiritu nebe’e harii estadu direitu demokratiku ida ne’e.

Povo deit mak desidi se mak atu ukun sira, liu husi sira idaidak nia votu ho konsiensia; labele fali ema lubuk kiik ida nebe’e iha osan mak manda se mak bele ukun.  Ne’e mak experiensia iha rain hotuhotu nebe’e “politika osan” hahu domina.  Ami lakoi ida ne’e akontese iha ita nia rain, no ami hanoin maluk hotuhotu konkorda ho ami kona ba ida ne’e.

Lei Finansiamentu Partidu politiku nebe’e debate iha Parlamentu Nasional iha tinan 2008, hetan aprovasaun depois de debate klean no detalhadu hodi konkretisa espiritu kontra “politika osan” atu hetan fatin iha ita nia prosesu demokratiku hodi tama no influensia ita nia partidus politikus.

Tamba ne’e mak Artigu 4 alinha 5 Lei numeru 6 tinan 2008 bandu kompanhia ka sosiedade ka empresa nasionais bele fo kontribuisaun osan ba partidu politiku, ema individual nasional deit mak bele fo’o osan ba partidu politiku hodi bele halau partidu nia actividade.  Tamba ne’e mak Lei ne’e iha Artigu 4, alinha 5, bandu mos ema estrangeiru individual no sosiedade ka kompanhia ka empresa estrangeiru bele halo kontribuisaun ba finansiamentu partidu politiku iha Timor-Leste.  Ne’e hakerek klaru iha artigu 4 alinha 5 Lei numeru 6 tinan 2008 nian.

Iha media nasional iha semana ne’e ita hotu akompanha reportagem kona ba angariasaun fundu husi partidu CNRT nebe’e realisa iha semana liu ba nebe’e hanesan jornal ida hakerek iha loron 15 Maiu 2012 hanesan tuir mai:

“CNRT ‘Ra’ut’ osan U$2 millaun ba Eleisaun Parlamentar”: Emprejariu Timor-oan husi nivel ki’ik to’o bo’ot ajuda osan kuaze $2 millaun dollar amerika ba kofre Partidu CNRT hodi uza ba Eleisaun Parlamentar. Ajudus ne’e oferese liu husi programa angariasaun fundu (Fund Rising/Malam dana), foin lalais ne’e.” 

Jornal ne’e mos fo sai lista ida ho naran kompanhia no empresariu nebe’e deklara sira nia kontribuisaun ba fundu kampanha partidu CNRT nian.  Ami lakoi fo sai naran kompanhia sira ne’e, maibe nota katak laos deit ema individual maibe komapanhia ka empresa mak iha lista ne’eba.  Maibe preokupante liu mak ema nebe’e ita hotuhotu hatene laos Timor oan, ema estrangeiru no kompanhia estrangeiru nebe’e famoso tamba manan kontratu projetu bot husi Governu PM Xanana Gusmao mos fo’o osan bot tebes ba CNRT tuir reportagem ida nebe’e fo’o sai iha media.

Tuir ami nia hare, ne’e situasaun ida nebe’e ami exigi ba Ministeriu Publiku no CNE atu investiga tuir Lei numeru 6 tinan 2008 nebe’e refere.

Ne’e hatudu mos katak “politika osan” halau makas iha ita nia rain.  Ne’e tenke para, hodi bele fo oportunidade ba maluk sira husi partidu nebe’e kbiit laek hodi bele compete iha konkursu demokratiku tuir espiritu nebe’e ita nia konstituisaun no lei konsagra.  Labele lori Dollar mai bobar ita nia prosesu demokratiku hanesan akontese ona iha rain barak besik ita.

Lideransa partidu balun mos kestiona ona kestaun ida ne’e hanesan Sr Presidenti Partidu PD hanesan mos Presidenti Parlamentu Nasional no Presidenti Partidu PUN no sira seluk foin dadaun.  Ne’e assuntu ida nebe’e autoridades sira labele hatama deit ba mesa okos, tamba bele afecta kredibilidade Eleisaun Parlamentar tuir mai ne’e.


Dili, 18 de Maio de 2012
Bancada Parlamentar de FRETILIN

Francisco Miranda Branco
      Vice Presidente

Sunday, May 13, 2012

Bandeira falsu RDTL fabrikadu iha liur lori mai rai laran

Maluk sira hare ba kor bandeira neebe fa'an barak iha Dili, ki'ik, bo'ot mos hanesan hotu.  Bandeira nia porporsaun la los (triangulo kinur nee naruk liu sorin balun bandeira nian) no mos kor em ves de kinur, "kor sabraka" fali.  Ida nee explorasaun a'at ba ita nia simbolo nasional.




Maluk sira hanoin nusa kona ba ida nee?

Tuesday, May 1, 2012

MINISTERIU FINANSAS HARUKA BOLSEIRUS I.T. BA INDIA MAIBE AGORA SIRA ILLEGAL IHA NEEBA.



"Iha tempu hanesan office manager husi FRRO (Konservatoriu Rejistu Rejional ba Ema Estranjeiru /Foreigners Regional Registration Offices) iha Bangalore ne’e rasik tun hodi kolia ba ami bazeia ba sira nia dadus katak APTECH Limited so bele oferese Curso Ingles deit (Certificado) laos atu fo hanorin ka fo Lisensiatura (BSC CA) ba ami no Office Manager ne’e mos deklara katak ami nia Sertifikadu sei la vale “Ilegal” tanba la tama iha database laran katak APTECH Limited ne’e iha autorizasaun atu fo lisensiatura ba ami. Basá Ofisial FRRO mos hatutan tan katak APTECH LIMITED la halo Afiliasaun ho Manomaniam Sundaranar University (MSU), kona ba oferese Lisensiatura ba estudantes sira iha area BSC CA (Bachelor of Science Computer Application). APTECH LIMITED so bele oferece deit Sertifikadu ba Kurus, Laos Lisensiatura (S1)."

Bangalore, India, 24 Abril 2012

Ba:       Sua Excelência Sr. Kay Rala Xanana Gusmão,
            Primeiro Ministro  RDTL

Cc:       Sua Excelência Sr. Fernando La Sama de Araújo
            Presidente Parlamento Nacional
           
            Sua Excelência Dr, Jose Ramos Horta, Presidente da Republica de Timor-Leste
           
           
Asuntu: Pedidu Ajuda Relasiona ho Ami nia Eskola iha Bangalore, India


KRONOLOGIA DE AKONCIMENTO
BA BOLSEIROS NAIN 13 NEBE MAK ESTUDA BSC CA (LISENSIATURA/S1) AREA IT (INFORMATION TECHNOLOGY) IHA BANGALORE - INDIA
SETOR PRIVADO APTECH LIMITED


Governo Republika Demoratika de Timor-Leste liu husi Ministerio das Financas, Direcçao Nacional dos Servicos de Corporativo, liu husi PDP (Personal Development Program) nia okos oferese Bolsu do Estudo ba Timor oan hamutuk 13 (Sanulo Resin Tolu) mai estuda iha area IT hodi hasai BSC CA (Bachelor of Science Computer Application) /Lisensiatura (S1) iha Bangalore, India.
Ministerio das Financas, Republika Demokratika de Timor-Leste halo kooperasaun ho kompanhia setor privado ho naran APTECH Limited,  sem halo peskiza “Survey” ba kondisaun neebe disponivel iha Kompanhia Refere, mak hanesan
·       kondisaun fatin eskola atu bele hatene fatin estudu refere diak ou lae?
·        Oinsa ho hela fatin?
·       Estuda fatin no fasilidade eskola nian completu ka lae?
Iha dia 06-04-2011, ami bolseirus sai husi Timor-Leste no to’o iha India iha dia 07-04-2011, hafoin ami to’o iha ne’e iha loron Quinta-Feira APTECH Limited lori ami ba hare fatin no fo briefing ba ami.
Iha loron Segunda-Feira dia 11-04-2011 ami komesa ona ami nia escola. Tuir kontratu nebe mak iha katak ezije ami tenke atende kursu lian Ingles durante fulan (3) nia laran molok tama ba materia. Lian Ingles ami sei estuda hanesan kursu ida maibe tuir realidade ami tama ona ba materia Universiadade nian tanba ne’e ami senti araska iha setor lingua basá ami laiha habilidade fundamental baziku nebe forte hodi suporta ami iha materia spesifiku relasiona ho IT (Information Technology). Hahu husi loron ne’eba no ba oin, ami komesa la’o ona ho ami nia materia IT nian.
Treinador sira nebe mak rekruta husi APTECH ne’e mesak temporariu no kontratadu hotu. Wainhira ami nia materia ida remata ona, sira nia kontratu mos hotu no sira la’o ona ba fatin seluk hodi hala’o fali atividade privadu seluk no ida ne’e difisil tebes ba ami atu konsulta fali pergunta ruma konaba materia relevante ne’ebe mak sira hanorin tiha ona. Ida ne’e automatikamente halo ami la hetan revisaun ba materia saida deit mak treinador hirak ne’e hanorin tiha ona.  


Treinador hanorin ami la tuir ami nia habilidade atu komprende klean ba materia Sira ne’e. Sira hanorin duni oras tuir deadline nebe mak fo husi APTECH Limited.
Treinador la iha kualidade no laiha responsabilidade nudar treinador tamba dala barak ami hato’o ami nia perguntas, sira nia resposta la satisfas ba ami tamba direitamente sira assesu lai internet “google search” atu bele hetan resposta no hatan ami nia perguntas ne’e iha ami nia oin (Estudante ho dosente Sama-sama Belajar/estuda hamutuk no tempu atu esplika mai ami treinador sira ne’e dehan limitado tebe-tebes).
Treinador laiha preparasaun masimu atu hanorin estudante sira maibe iha aula laran ona mak foin buka referensia hodi hanorin fali ami.
Konaba ami nia materias IT nian nebe barak los, APTECH Limited la fo ezame mai ami durante tinan ida ona maske ami kontinua tiha ona ho materia segundo ano nian.
Ami rasik agora dadaun la hatene los APTECH Limited atu lori ami ba iha nebe iha futuru mai. To’o ohin loron APTECH Limited laiha resposta atu hatan ami nia Problema konaba bainhira los mak ami atu halao ezame primeiro ano nian ba material hirak ne’ebe mak hato’o tiha ona.
Koalia konaba ambiente eskola nian, ami mos enfrenta problema barak mak hanesan biblioteka laiha. Alem de ida ne’e ami eskola iha fatin ida nebe mak la favoravel atu hala’o prosesu aprendizajem. Material la kompletu. Wainhira to’o ona tempu pratika nian APTECH Limited la aranja material pratika Sira nian no sira rasik dehan mai ami konaba material pratika imi mak tenke aranja rasik sasan hirak ne’e.  
 Por Ex: -         Materia Sistem Operasaun ida ho naran Linux sira la aranja edisaun nebe mak atualizadu tuir livru nebe mak sira uza hodi hanorin ami.
            -           Iha mos materia balun ho naran MySQL nebe ho ninia total pagina 252, ami estuda deit durante  horas 15 iha loron 5 (lima) nia laran. Oinsa ami nia adaptasaun ba livrus mahar iha parte teoria no pratika nian? Se encuanto Treinador ba materia ne’e rasik, Sr. Hemanth Kathi, hateten katak tuir padraun prosesu aprendizajem iha India nian materia MySQL normalmente hanorin durante fulan (3) nia laran haktuir nia esperencia durante nia estuda materia ida refere.
Atualmente sira la oferese pratika nebe mak masimu mai ami, dalabarak treinador dehan tempu mak limitado teb-tebes atu halo pratika. Entaun eskola ho teoria maibe pratika laiha.
Dia 03 Dezembro 2011 ate dia 06, Ministerio das Financas haruka nia ema mai visita ami ba ami no ami hato’o hotu ona ami nia preokupasaun sira. Maibe to’o agora laiha follow up no mudansa ba ami nia preokupasaun hirak ne’ebe mak ami hato’o ona. Reprezentante hosi MDF nebe mak mai visita ami mak Sr. Afonso Aleixo, Sra. Manuela Nelia Carvalho Alin no Sra. Bemvinda.   
Iha dia 12-Fevereiro-2011, ami bolseiros manda email ba Sra. Santina Cardoso, Diretora Jeral Coorporativo, Ministerio das Financas hodi esplika no hato’o ami nia difikuldade hirak nebe mak ami enfrenta iha ne’e no ami hetan resposta haktuir mai:
Tanba MF iha baze ba evidénsia ne’ebé iha, MF la iha dúvida katak APTECH nia kualidade bele responde ba nesesidade IT iha Ministériu ida ne’e” hatan husi Diretora Jeral, Sra. Santina Cardoso.

Se karik APTECH Limited rekonhesidu bele fo lisensiatura ba estudantes, APTECH Limited tenke prenxe kriteria nebe mak masimu, hanesan iha edifisiu mesak, iha mos dosentes permanentes no mentor, total alunos nebe mak estudo iha fatin ne’e liu standar nebe mak iha, laos 20 ou 30 studantes hanesan ami nia situasaun atual no rekerimentu seluk tan. 
Hare ba situasaun APTECH Limited nian nebe mak la suficiente, prosesu aprendijazem ladiak, orario la los no ezame laiha, estudante hosi rai seluk halai sai hosi APTECH Limited tanba estudantes hirak ne’e realiza no deskobre tiha ona katak sira sei la aprende buat ruma iha APTECH Limited, sira rasik la aguenta no transfere kedas ba iha Universidade sira seluk. Informasaun hirak ne’e ami hetan husi kolegas estudantes mai hosi rai Palestina, Iran no Kongo no ami rasik mos enfrenta hela problema hanesan.
Agora dadauk ne’e hela deit estudantes Timor oan mak sei nafatin eskola iha fatin ne’e basa MDF liu husi PDP nia okos sei nafatin garante no tau konfiansa forte iha APTECH Limited hodi taka tilun mai ami estudantes nia preokupasaun iha area edukasaun nian.
Ami hato’o fila fila ona ba Ministerio das Financas kestaun saida deit mak ami enfrenta maibe sira sujere ami atu tuir deit orientasaun saida deit mak APTECH Limited halo.
Tuir cooperacao nebe mak APTECH Limited ho MDF halo katak APTECH Limited mak sei responsabiliza ba buat hotu-hotu, ami estudantes nia parte mak atu estuda deit. Ohin loron saida mak akontese mai ami? APTECH Limited nia responsabilidade tau ba ne’ebe relaciona ho trata ami nia documentus no hato’o ami nia informacao ba iha Universidade konaba ami nia ezistencia iha Bangalore, India.
APTECH Limited laiha kbi’it atu dada ami sai husi problema bo’ot nebe mak agora dadaun ami enfrenta sobre ami nia RP “Residence Permit/Autorizasaun Rezidensia” ho imigrasaun Bangalore, India. Se instituisaun ne’e legal, rekonhese hosi governu India no tama duni kategoria internasional entaun buat hotu sei laiha problema ba ami. Tanba sa mak agora dau-dauk ami enfrenta falhansu documentus renovasaun Autorizasaun Rezidensia ami nian?  
Ami estudante 13 sente hakfodak no trauma teb-tebes ho Informasaun nebe mak ami hetan husi Imigrasaun rai ne’e nian no ho ida ne’e mak loke ami nia matan katak durante ne’e ita hotu, MDF ho bolseiros, iha deit nakukuan no bosok nia laran. Neduni kestaun ida ne’e fo tebes impaktu bo’ot mai ami nia futuru hodi hanoin katak ami nain 13 nia luta ba futuru monu ba Lisensiatura Ilegal.
Hahu husi dia 04-Abril-2012 to’o mai agora ami estudante la ba eskola tanba ami tenki buka dalan hodi rezolve ami nia problema konaba Police Registration/Rejistu Polisia iha Imigrasaun, nebe mak mate tiha ona iha dia 6 de Abril 2012. Kuaze semana 3 (tolu) ami la hetan surat ne’e tanba ofisial iha imigrasaun la hatán no la permite atu ami bele perpanjang/extende ami nia Autorizasaun Rezidensia. Razaun tanba ami iha problema bo’ot ho “Bona Fide Certificate/Certificado de Boa Fé ”. Dokumentus refere fo husi APTECH Limited atu suporta ami nia documentus sira seluk hodi bele hetan Autorizaaun Rezidensia. Imigrasaun rai ne’e nian cancela ou rejeita tiha ami nia documentos sira tanba Certificado de Boa Fé ho Logo APTECH Limited la condiz ho saida mak hakerek/kontem iha ami nia Visa laran. Iha ami nia Visa laran hakerek Aptech International Learning Center maibe iha Certificado de Boa Fé laran hakerek fali APTECH Limited/Kompanhia Privado.
Iha tempu hanesan office manager husi FRRO (Konservatoriu Rejistu Rejional ba Ema Estranjeiru /Foreigners Regional Registration Offices) iha Bangalore ne’e rasik tun hodi kolia ba ami bazeia ba sira nia dadus katak APTECH Limited so bele oferese Curso Ingles deit (Certificado) laos atu fo hanorin ka fo Lisensiatura (BSC CA) ba ami no Office Manager ne’e mos deklara katak ami nia Sertifikadu sei la vale “Ilegal” tanba la tama iha database laran katak APTECH Limited ne’e iha autorizasaun atu fo lisensiatura ba ami. Basá Ofisial FRRO mos hatutan tan katak APTECH LIMITED la halo Afiliasaun ho Manomaniam Sundaranar University (MSU), kona ba oferese Lisensiatura ba estudantes sira iha area BSC CA (Bachelor of Science Computer Application). APTECH LIMITED so bele oferece deit Sertifikadu ba Kurus, Laos Lisensiatura (S1).
Iha dia 12-Abril-2012 dadersan, Mr. Prashant, Koordenador Sentru, APTECH Limited Bangalore rasik ba ho ami nain 13 hodi ba koalia ho parte imigrasaun no lori mos documentus ou Certifikadu APTECH LIMITED nian maibe imigrasaun nafatin la autoriza ami hodi trata ami nia Autorizasaun Rezidensia no iha tempu neba Mr. Prashant kontaktu ho sira nian eskritoriu iha Mumbay sobre ami nia kazu ne’e maibe ami nafatin la hetan rezultadu diak to’o agora.
Hafoin iha dia 18-Abril-2012, oras servisu nian ami ba fila fali iha FRRO ho Mr. Prashant no nia rasik koalia ho imigrasaun maibe ema nafatin la permite atu ami halao estensaun ba Autorizasaun Rezidensia tanba Eskritoriu Komisariu presiza prova katak APTECH Limited ne’e Instituisaun Legal ne’ebe oferese BSC CA (Lisensiatura) ba estudantes no iha duni Afiliasaun ho Manonmaniam Sundaranar University (MSU). Imigrasaun mos husu documentos nebe mak forte liu emite hosi Departemento Edukasaun iha India, especialmente iha Karnataka - Bengaluru kona ba APTECH Limited nia legalidade institusional nebe bele oferese Lisensiatura ba estudantes sira iha area IT (BSC CA).
Tanba ami mos lakohi dukur ho problema hirak ne’e, ami nain hitu (Octavio Joao da Silva, Tonysio Gomes, Eligio Belo, Josefina Pereira, Zulmira Tilman, Agostinho Brites no Jonas Belo) husi nain 13, ba rasik iha Manonmaniam Sundaranar University (MSU) nebe ho nia distansia 670 km, 12 horas de viagem, husi uma ba iha Universidade fatin no universidade ne laos iha Estado ida nebe mak ami hela ba maibe nia iha Estado ketak ho naran Tamilnado – Tirunelveli, area rurais no izolado teb-tebes. Ami aranka iha Domingo kalan oras 06:30 PM no to’o iha neba Segunda dader oras 06:30 AM. Hafoin to’o tiha iha neba ami konsegue hasoru diretamente Head of Registrar MSU nian, nia deklara hanesan tuir mai:
1.         MSU para tiha ona kontratu ho APTECH Limited iha dia 18 Augusto 2011 tinan kotuk liu ba tanba iha problema Finanseiru “APTECH LIMITED BANGKRUT”.
2.         Ami mos husu licenca ba Head of Registrars MSU ne’e hodi check ami nia naran iha lista “Enrolment Number/Numeru Rejistu” no nia hateten katak ami nia naran ho documentus tama tarde tanba ne’e la tama iha iha lista laran.
3.         APTECH Limited nunka fo ba MSU informasaun kona ba ami estudantes Timor oan nebe mak estudo iha APTECH LIMITED. Ami mosu iha neba ami fo konhesimentu ami nia an ba sira no sira mos hakfodak teb-tebes katak iha estudantes husi Timor Leste, basá durante ne’e Head of Registrar (HOR) MSU nian la hatene estudantes husi Timor-Leste.
Iha loron 16 de Abril 2012, Tuku 10:15 AM oras India nian, ami halo enkontru ki’ik oan ida ho HOR, kona ba ami nia enrollnment number/numeru rejistu iha universidade. Wainhira ami husu perguntas kona ba ami nia enrolment number/numeru rejistu, Senhor ne’e ho nia Sekretaria hatan mai ami katak ami nia naran la existe iha lista universidade nian. No sira rasik hatudu naran estudantes nebe mak enroll/rejistu iha universidade kona ba Lisensiatura ba IT (BSC CA) nian.
Ami nain hitu ne mos haré katak ami nia naran ne’e laiha duni. Sira dehan mai katak “Imi nia Documentos mak hatama tarde no tama ikus wainhira APTECH Limited ho MSU hapara tiha ona sira nia kontratu kona ba Afiliasaun APTECH Limited ho Manomaniam Sundaranar University”. Hodi ami nia presensa iha Universidade mak loke sira nia matan no hakfodak hodi hatama fali ami nia naran wainhira ami mensiona katak ami estudantes husi Timor Leste, hetan apoiu husi Governu kona ba Bolso Estudo nian.Se durante ne Aptech servisu diak ho MoF ami nia naran ne iha tiha ona universidade mas NUSA MAK AMI MOSU TIHA IHA NEBA MAK SIRA ATTACH FALI AMI NIA NARAN BA LISTA ENROLMENT IHA UNIVERSIDADE SEDANGKAN AMI ESKOLA TIHA ONA IHA TINAN IDA NIA LARAN.
Ita bo’ot sira mak analiza to’ok, se wainhira ami la mosu iha Universidade no saida los mak atu akontese iha loron ikus.
Ami mos la satisfas ho situasaun sira ne’e hotu no iha dia 19 Abril 2012, ami nain 13 bolseiros halo’o obrservasaun ba iha Departamento Edukasaun iha Bangalore kona ba rekunhesementu APTECH Limited nian ba iha Governu, Departamentu Edukasaun Bangalore, India, no ami ba hasoru ho seksaun E-Governance Education no sira direitamente haruka ami ba hasoru senhor ida iha parte Higher University no nia rasik hatan mai katak APTECH Limited ne’e laiha rekunhesimentu husi Governu, Departamentu Edukasaun Bangalore, India. Nia mos hatutan tan katak “No se APTECH Limited hakarak oferese Degree/Lisensiatura ba estudante sira, nia tenke iha affiliasaun ba iha universidade ida. No tuir informasaun nebe mak ami hetan husi HOR Universidade MSU katak MSU hapara tiha ona kontratu ho APTECH Limited iha 18 Augustu 2011.
Iha dia 23-April-2012, Ami simu E-mail husi Senhor Afonso Aleixo responde ba ami nia karta kona ba RP iha Imigrasaun. Nia mos anexo mai documentos provas nebe mak sira foin mak hetan husi Aptech. Iha loron nebe hanesan MdF mos halo sorumuto ho ami nia Inan Aman kona ba problemas hirak ne’e. Nomos iha loron nebe hanesan ami estudantes iha ne’e mos halao aksaun hodi print hotu documentus hirak ne’e hodi direitamente ba iha Imigrasaun hodi hatudo ba Official hodi nune’e ami bele halo ami nia karta kona ba RP-Residence Permit iha Bangalore-India. Maibe, wainhira ami to iha neba no direitamente hasoru ho Official Imigrasaun, e Senhor ne’e hare rasik ho matan no nia hateten:
“Documentus ne’e tinan kotuk nian no nia rasik kontaktu ho MSU konaba sira nia afiliasaun ho APTECH, MSU hateten ba Official Imigrasaun katak sira hapara tiha ona kontratu ho APTECH”
Ami jura ba RAI DOBEN TIMOR LOROSA’E no ASUWA’IN MATEBIAN TIMOR LESTE NIAN katak ami hato’o duni lia los ba ita bo’ot sira.
Ami senti triste no trauma tebes ho realidade saida mak agora dadaun hatudu momos iha ami nia matan. APTECH Limited atu lori ita hotu, Governo Timor-Leste, Ministerio das Finansas, no ami estudantes ba rai kuak ida ne’ebe los?
Hatán ba kestaun ne’e katak hahalok ka asaun hirak nebe mak APTECH Limited halo ba ami nu’udar Bolseiros no Governo Timor-Leste. Ne’e hanesan Krime ida. Tanba ne’e ami vítima nain 13 nia ezijensia ba ukun na’in Timor Leste nian atu iha tempu badak nia laran bele toma medidas ba kazu ida ne’e tanba ami soe ona ami nia tempu barak.
Tuir mai ami hato’o ami nia ezijensia no haré hanesan tuir mai:
·       Favor tetu didiak, halao monitorizasaun ba fatin estudo molok tau ami ba.
·       Atu ami seguru iha futuru no iha konsentrasaun masimu ba ami nia estudo, Ho haraik-an husu ba Commisaun F Parlamento Nasional parte Edukasaun nian no MDF atu halo Peskija/Survey fatin nebe mak ami halao ami nia estudo ba.
·       Diretamente ami vitima hare rasik ho matan Condicao eskola MSU (Manonmaniam Sundaranar University) katak fatin ne’e iha liu area rurais no izoladu teb-tebes; samea, kobra, rusa fuik, manu fuik, fahi fuik etc fatin liu-liu facilidade no conidicao eskola la favoravel tanba ne’e ami sujere ita bo’ot sira diak liu halo monitorizasaun ba fatin molok aloka ami.
·       Osan barak ona mak gasta ba APTECH Limited ba buat nebe laiha valor durante tinan ida nia laran.Ami mos garante katak ami foin sa’e mak fini ba futuru nasaun nian, familia fo fiar ba ami, governo fo fiar ba ami atu luta ba futuru nebe diak hodi kontribui ba dezenvolvimentu rai doben nebe ema hotu hadomi.
Ami estudante Timor-Leste  iha Banglore, India ho esperansa wain hodi hein katak Nain-Ulun sira bele resolve problema neébe mak kestiona iha leten, ami hirak nee; mak lideransa Timor-Leste nia jerasaun atu hatutan imi nia knar hodi servi povu Timor-Leste. Ami nia halerik nee too ona iha ita boot sira nia tilun hodi tetu no considera katak ami nia problema sai prekupasaun ba lideransa hotu, hodi bele fo alerme ba iha institusaun neebe kompetente, hodi nuneé labele abandona ami nunee..

Obrigado wain ba líder sira nia vontade hodi hanoin lesuk atu hetan solusaun ba kauza nee.

Estudantes Bolseiros MdF nian iha Banglore India.

·       S.E. João Cancio Freitas, Ministro da Eduacação
·       S.E. Emilia Pires, Ministra das Finanças
·       Membro Parlamento Nacional, Komisaun F
·       Sr. Aderito de Jesus Soares, Commisario Commição Anti Corupção